Prečo Fico prehrá voľby

Autor: Eduard Poliak | 28.3.2014 o 23:09 | (upravené 30.3.2014 o 12:12) Karma článku: 12,19 | Prečítané:  1630x

Kiska, aj keď bol úplný outsider je jediný, kto by dokázal úradujúceho premiéra v prezidentských voľbách poraziť.  Fico hral v druhom kole vabank.

Prezidentské voľby 2014 sú výnimočné v tom, že sa o tento post uchádza najmocnejší muž krajiny,  najpopulárnejší ale aj najmenej populárny politik - premiér Fico. Už tento fakt dával tušiť, že kampaň bude silne polarizovaná. Na prvý pohľad, paradoxne, sa stretol vo finále s protivníkom, ktorý nebol ani  favoritom a nebol ani považovaný za tak vážneho kandidáta.

Spočiatku šli obaja muži svojou vlastnou cestou. Andrej Kiska dal správne svojou prezentáciou na vedomie verejnosti, že je občiansky kandidát a že je to práve on, ktorý stál za splátkovými firmami Quatro a Triangel. Rovnako však poukazoval aj na svoje filantropické pôsobenie v Dobrom anjelovi.

Robert Fico sa spoliehal na svoj elektorát, pričom sa ho snažil rozšíriť o konzervatívnych, veriacich voličov. Na vlastnú škodu otvoril témy, kde si de facto začal dávať vlastné góly. Napríklad jeho kresťanské presvedčenie, na ktoré by sa ho nik nepýtal, keby si to on sám nebol vypýtal.

Prvým zlomovým bodom kampane bolo, keď sa začali objavovať  priaznivé preferencie Andreja Kisku. Tieto Informácie spôsobili, že  sa stal zaujímavým hráčom aj pre voličov, ktorí ho doposiaľ nemali v zornom uhle. Ficov volebný tím na tieto čísla reagoval priam brutálnou antikamapaňou, prostredníctvom ktorej sa snažil spochybniť práve tieto jeho devízy.

Tu spravil Fico svoju zásadnú strategickú chybu. Ako líder krajiny mal v rukách všetky nástroje, moc a skúsenosti, čím mohol udať tón kampane. Hovoriť  o úrade prezidenta, dať úradu prezidenta dôstojnosť a novú víziu. Táto jeho výhoda úplne zanikla po tom, ako Fico zobral  na seba rolu vlka, ktorý sa snažil zblúdilého barančeka Kisku roztrhať. Takže namiesto úradu prezidenta sme sa  dozvedeli o scientológoch, ktorí neboli, úžerníkoch, ktorí nie sú a o túto svoju strategickú výhodu sa úradujúci premiér sám pripravil.

1.kolo

Len kvôli istej nečitateľnosti Andreja Kisku, ktorý v prvom kole pôsobil neisto až rozpačito, sa veľká skupina pravicových voličov priklonila k Procházkovi, ktorý svoje prvé kolo zvládol najlepšie. Ukázal niečo, na čo u neho nie sme z parlamentu zvyknutí - charizmu, zmysel pre humor a empatiu. Nie je preto prekvapujúce, že jeho výsledok bol oveľa vyšší ako sa predpokladalo. Vďačiť za svoj úspech môže aj Pavlovi Hrušovskému, ktorý  pripomínal svojim vystúpením to, čo sme od neho už počuli, keď položil druhú Dzurindovú vládu. Akurát si stihol vymeniť platňu a „vatikánsku zmluvu“ nahradil „ústavným zákonom o výhradnom zväzku muža a ženy“. Viditeľnou zmenou bolo len to, že teraz vyzeral oveľa horšie ako pred 8 rokmi.

Kňažko pôsobil tak, ako keby mu na svojej prezidentskej prezentácii ani nezáležalo. Zahral asi svoju najhoršiu rolu. Vystupoval predčasne sebavedome a zahral sa už na budúceho prezidenta. To ale naši občania od neho určite počuť nepotrebovali. Vo svojej záverečnej reči pôsobil ako starý Bodrík, ktorý svoje zásluhy určite má, ale bača ho späť k jeho ovečkám už asi nepovolá. Kňažko podcenil demografický posun, kde je on pre generáciu, ktorá nastúpila k urnám pred 12 rokmi, už neznámy človek.

Nech si Procházka a Kňažko mysleli čokoľvek, boli to práve oni, ktorí vydláždili cestu Kiskovi do druhého kola. Ak by Kňažko nekandidoval, do druhého kola by postúpil Fico s Procházkom a je viac ako pravdepodobné, že by Prochádzku Fico napokon porazil, pretože Kiska odoberal aj hlasy ľavicových voličov. Tí  by sa po odchode Kisku vrátili vo väčšej miere k Ficovi.

To, že sa do druhého kola dostal Kiska, mu dalo matematicky najväčšiu šancu Fica poraziť. Ľavicoví voliči, ktorí ho volili, pri ňom poväčšine ostanú a pravicoví sa potrebujú už len stotožniť s osobou Andreja Kisku.

Prekvapivý signál z prvého kola je aj to, že mapa Slovenska nie je ani zďaleka taká červená, ako sa čakalo. Protikandidáti Róberta Fica jej farbu zmenili a dokázali v niektorých okresoch nad nim dokonca vyhrať. A aj na miestach, kde červená ostala, poriadne vybledla. Napr. v trenčianskom okrese, tradičnej bašte HZDS a teraz SMERu, vyhral iba o chlp, pričom získal asi len polovicu voličov ako pred piatimi rokmi Gašparovič.

2. kolo

V druhom kole prišla chvíľa Andreja Kisku, ktorej sa zhostil disciplinovane. Fico svoju taktickú chybu z prvého kola pochopil a snažil sa robiť to, čím mal začať. Spájajúceho prezidenta, ktorý vie ľuďom povedať, čo od neho ako prezidenta môžu očakávať. Ale hneď si vyrobil novú, ešte horšiu chybu,kedy svoj arzenál útokov na Kisku ešte rozšíril. Ale z vlka ovca nevyrastie a Kiska mu neustále a húževnato opakoval to, čo on určite počuť nechcel. Naviac, Fico svoje útoky nedotiahol do konca, pričom stále pridával ďalšie a ďalšie.  Scientológ, úžerník, experimentátor, polarizujúca osobnosť, kandidát zlepenca, nebezpečný pre štát. To však začalo pôsobiť pre Fica kontraproduktívne. Správanie a rozhodovanie voličov sa potom  začína riadiť podľa tzv. Schelingovej segregácie, kedy každá nová informácia vracia ľudí späť k rovnováhe a k ich pôvodnému rozhodnutiu. Povedané inak, čo je už veľa, je veľa a ak je toho priveľa, škodí to tomu, kto túto nerovnováhu vyvolal.  Po tom, ako Fico zistil, že oproti nemu sedí oveľa statnejší protikandidát, ako predpokladal, začal hrať vabank. Hľadal podporu všade možne a miesto ťahu smerom k nemu, ktorý by bol sympatickejší a dôveryhodnejší, začal využívať tlak. Chaoticky pôsobil aj jeho  výber podporovateľov, ktorí sa vyjadrovali v médiách pretože, ak sa niečo dá nazvať zlepencom, tak toto bol skutočný zlepenec. Škrteľ asi nemal svoj deň, Golonka vyšiel na smiech, Kuzminová pôsobila naivne. Športovci sú však najhorší z najhorších, ak majú politikovi vyjadriť svoju podporu. Jediný, kto mohol u ľudí vyvolať rozpaky,  bol kardinál Korec. Toho ale následne neutralizovali jeho vlastní. A napokon vyjadrenie podpory  od francúzskeho prezidenta  Holandeho, ktorý mimochodom presadzuje 70% dane, je pre pravicových voličov už nie dobrovoľnou ale povinnou mobilizáciou. Táto jeho zúfalá taktika len posilňovala nie len Kiskove sebavedomie, ale aj motiváciu pravicových voličov isť voliť.

Ak by som mal hodnotiť, čím mohla táto prezidentská kampaň oslniť, tak musím skonštatovať, že ničím mimoriadnym. Fico do nej vstúpil sebavedome, ale takticky aj logisticky zle pripravený. Logisticky napr. aj v tom, že v poslednej chvíli rozosielal poštou listy do domácností voličom, ktorí ho určite voliť nebudú.  Kiska ukázal, že sa veľmi rýchle učí a pomohlo mu aj to, že svoj volebný štáb vymenil. Disciplinovane a konzistentne reagoval na útoky, ale povedal si aj to, čo chcel a musel. Ti, ktorí sme pozorne sledovali všetky duely, sme mohli odpovedať za neho už aj sami. Opakovane používal tú istú rétoriku, tie isté slová, mal ten istý výraz. Dá sa to pripísať na vrub jeho nervozity a potreby cítiť sa pri svojich odpovediach bezpečne. Bola to chyba začiatočníka, pretože aj tá istá vec, ten istý odkaz sa dá povedať rôznym spôsobom, napr. tak, že mohol svoj odkaz okoreniť príkladmi, príbehmi a naviazať tak už na raz povedané.  To, že túto chybu robil aj premiér, aj keď v oveľa menšom rozsahu, bolo dosť prekvapujúce.

Svoju rolu zohrali aj médiá a moderátori duelov. Prvý duel na RTVS bol asi najlepší aj preto, že moderátor radšej do debaty ani nezasahoval a kandidáti si dávali otázky a aj si odpovedali sami. TA3 "nesklamala" a Pavol Bielik robil to, čo sa dalo od neho čakať. To, čo nasledovalo v Markíze bola pohroma Zlatice Puškárovej. Naliehať napríklad na kandidátov, aby sa vyjadrili v prezidentskej kampane k viere v posmrtný život, bolo asi také adekvátne, ako sa pýtať  Billa Clintona, či verí vo výhradný vzťah muža k jedinej žene.  Po prvom kole sa ale Zlatica opäť našla a bola určite najlepšou moderátorkou duelov.

Dnes sú si obaja prezidentský kandidáti rétoricky rovnocenní, ale matematicky má Andrej Kiska výrazne navrch. To, že Kiska neurobil v posledných dueloch fatálne chyby, ktoré by nechali voličov ostatných kandidátov doma, bude mať za následok to, že on zasadne do prezidentského kresla.

 

 

Kognitívne dial up prieskumy sú dôležitým nástrojom na predikciu výsledku volieb, ich trendov. Považujú sa za EKG vnímania a pocitov a sú nepostrádateľným pomocníkom najmä v prípadoch, kedy je stále veľa nerozhodnutých voličov. Agentúry, ktoré dáta o preferenciách kandidátov zverejňovali , upozorňovali, že bude veľa voličov, ktorí sa rozhodnú až v poslednej chvíli.  Dial up prieskumy napríklad ukázali, prečo Magda Vášarýová za noc prišla o prezidentský post, ale aj to, prečo si Monika Flašíková sama zabila klinec do rakvy v ostatných župných voľbách.

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?